Tento detský čin nepatrí do aktuálneho hlasovacieho roka.
„Mami? Nepôjdeme do lesa zbierať smeti?“ To bola veta môjho syna, ktorá naštartovala niekoľkoročnú tradíciu. Takmer každý víkend chodíme so synom zbierať smeti do prírody. Je smutné, že sa nikdy nevraciame naprázdno. Jedno vrece v mojej ruke, druhé vrece v jeho ruke a ostatné vždy nachystané v ruksaku. Vždy z lesa vynesieme minimálne jedno-dve plné vrecia. Založila som aj skupinu na sociálnej sieti, prostredníctvom ktorej sa snažíme inšpirovať ľudí. Pred niekoľkými týždňami sme našli výzvu na čistenie lesa. Prišla som s tým za synom. Bol nadšený. V deň D vstal skoro ráno i napriek tomu, že bola sobota. Rýchlo sa umyl, obliekol a túžobne čakal, ako pôjdeme, ako to nazýva, pomáhať prírode. Prišli sme na miesto stretnutia a hneď sa pustil do zbierania. Keď videl koľko vriec odpadu sme vyzbierali, mal obrovskú radosť. A tak ďalej pokračujeme v našom poslaní. Často ľudia nechápavo hľadia, keď nesie z lesa kusy plechu, pneumatiky alebo odpad, ktorý sa nezmestí do vreca. „Mami, nechaj, ja to vezmem.“ To je jeho veta. Pre neho je vraj krásne to, ako čisto vyzerá miesto, ktoré vyzbierame. Tragédia je, že to nikdy nevydrží dlho. Ale ani to ho neodradí. Som na neho hrdá a už teraz sa tešíme na víkend.
List napísala Veronika Poláková – matka, skutok vykonal Adam Polák, v šk. roku 2021/2022, žiak 3. triedy ZŠ J. G. Tajovského, Gaštanová 12, Banská Bystrica
