Tento detský čin nepatrí do aktuálneho hlasovacieho roka.
Naša škola sa na prvý pohľad zdá ako každá iná, ničím výnimočná, jedna z mnohých základných škôl. Napriek tomu v našej škole už niekoľko rokov nesieme posolstvo vytvárať medzi deťmi to naozajstné puto, podporovať v nich empatiu, vzájomný rešpekt a hlavne pomáhať začleniť sa deťom, ktoré majú svoju vlastnú inakosť. A takéto silné puto sa podarilo vytvoriť medzi Maxíkom a Dominikom. Maxo je veselý, priateľský, vždy dobre naladený chalan, rozdávajúci úsmevy na každú stranu. Maxo je však predsa len trochu iný ako ostatné deti. Nemôže s nimi behať, skákať ani sa naháňať. Maxo je na invalidnom vozíku, ale aj napriek svojmu hendikepu nestráca zmysel pre humor, stále na sebe pracuje a má svoje sny. Maxo prišiel medzi zdravé deti plný obáv, ako ho prijmú. Našiel však spolupatričnosť, pomoc, podporu a dokonca najlepšieho kamaráta. Dominik od začiatku Maxovi pomáhal a nezostalo len pri pomoci. Čoskoro sa z nich stali veľmi dobrí kamaráti a toto kamarátske puto ich sprevádza až doteraz. Už to nie sú malí prváčikovia, ale pomaly veľkí siedmaci, ktorí si spoločne prechádzajú dobrým aj zlým. Dominik pomáha Maxovi v škole, ale aj mimo nej. Stal sa jeho verným priateľom, ktorý ho podrží v každej, aj tej neľahkej chvíli. V škole mu pomáha s presunom, s prípravou pomôcok, venuje sa mu počas prestávok, pomáha mu počas vyučovania. Nerobí to preto, žeby to bola jeho povinnosť, ale preto, že sám chce, a to je to najkrajšie. Ale aj keď sa za nimi zavrú dvere školy, kamaráti spolu trávia voľný čas ako všetky deti. Chodia spolu na zmrzlinu, na ihrisko, učia sa spolu doma. Možno Vám príde Dominik obyčajný, ale pre nás je to chlapec s veľkým srdcom, ktorý svojou dobrosrdečnosťou, pomocou, ale hlavne priateľstvom vyplnil nielen Maxovo, ale aj naše srdcia.
List napísala Zuzana Pajonk – pedagogička, skutok vykonal Dominik Tkáčik, v šk. roku 2021/2022, žiak 6. triedy, Súkromná základná škola, Mládežnícka 51, Banská Bystrica
