Emke sa rozbehli nohy samy od seba, zachránila tým život

Stalo sa to 3. 7. 2021. Rodinná oslava prebiehala v plnom prúde. Pochádzam zo šesťčlennej rodiny – mama, otec a štyri sestry. Sama mám štyri deti a práve o mojej najstaršej deväťročnej Emke vám porozprávam príbeh. Príbeh plný hrdinstva a odvahy. Ako to už na rodinných oslavách býva, zábava je ich súčasťou. A kde inde by ste hľadali kopec detí v takom horúcom dni – ako pri bazéne. Lenže nie všetky deti majú možnosť denne navštevovať bazén a od útleho detstva sa učiť plávať. Naša rodina túto možnosť má, vďaka dedkovi Jojovi. Emka je v plávaní hotový borec. Ale na oslave sa nachádzalo aj šesťročné dievčatko Lenka, ktoré plávať nevedelo. Navyše, ako sme sa neskôr dozvedeli, je náchylná na prechladnutie, keďže prekonala zápal obličky v útlom veku. Lenka sa teda kúpať nemohla, ale ako dieťa ju to k vode napriek tomu lákalo. Keď sa nemohla kúpať, pobehovala aspoň v okolí bazéna a hádzala si doň nafukovacie hračky, ktoré si z neho vyberala. Väčšinou sa pri bazéne nachádzal aj niekto dospelý, ale ako to už býva, práve v tej chvíli sa tam nenachádzal nikto z nich. A čo osud nechcel, Lenka sa pri vyberaní hračiek pošmykla a padla do bazéna. Jediný, kto to videl, bola naša Emka. Neváhala ani na okamih a skočila za ňou. Ako bežala, vyzúvala topánky, oblečená skočila do bazéna s hĺbkou jeden a pol metra. Chytila Lenku pod pazuchy a tlačila ju smerom nahor, aby sa mohla nadýchnuť. Chytili sa obe okraja bazéna a Emka pomohla Lenke vyliezť. Stále sa tam ale nenachádzal nikto dospelý, a tak odviedla Lenku k dospelákom. Keď sme sa na ne pozerali, nikto nechápal, prečo sú obe mokré. Lenka stále plakala zo šoku, ktorý zažila, a tak Emka vyrozprávala, čo sa stalo. Nechcem ani pomyslieť, čo by sa stalo, keby nebola v správny čas a na správnom mieste. Ale s istotou viem, že každý z nás si v tej chvíli vyčítal, prečo tam nebol. Mohlo sa to skončiť naozaj tragicky. Ale o tom tento príbeh nie je. Tento príbeh sa končí šťastným koncom a hrdinstvom odvážnej Emky. Keď som sa jej neskôr pýtala, ako ju napadlo za ňou skočiť, prečo nezavolala o pomoc niekoho z nás, odpovedala mi: „Ja neviem, maminka, keď som ju videla spadnúť do bazéna, moje nohy sa rozbehli samy od seba“ Tieto slová vo mne rezonujú denne. Sú plné samozrejmosti, spontánnosti a bezprostrednosti a v konečnom dôsledku aj hrdosti. Hrdosti rodičov na našu najstaršiu dcéru Emku, ktorá ani na sekundu nezaváhala, a tým zachránila ľudský život.

 

List napísala pani Meňhertová – matka, skutok vykonala Ema Meňhertová, v šk. roku 2020/2021, žiačka 3. triedy, ZŠ s MŠ Červený Hrádok 235 

Celkovo zdieľaní: 659