Tento detský čin nepatrí do aktuálneho hlasovacieho roka.
Odjakživa mi bolo ľúto, že na ulici sa potulujú zvieratká, neraz poranené, ktorým nemá kto pomôcť. Keďže rodičia vedeli, ako veľmi chcem pomáhať zvieratkám, rozhodli sa, že si zoberieme do dočasnej opatery mačičku z neďalekého útulku. A tak ma jedného dňa ocko prekvapil. V čase dištančného vyučovania, kedy som dni trávil sám, priniesol domov naše prvé dočasné mačiatko. Volalo sa Fliačik. Bolo to najroztomilejšie mačiatko, ktoré som doteraz videl. Bolo malé, že sa zmestilo do dlane, a ktovie, čím si prešlo, keďže ani raz nezamňaukalo. Bolo bojazlivé a opatrné. Keď som sa učil, vždy pri mne spokojne priadlo a ja som sa nikdy necítil sám. Hladkal som ho, prihováral sa mu, kŕmil a pomáhal… A ono svojou prítomnosťou pomáhalo mne. Veľmi som si prial, aby mu bola dopriata dobrá rodina, ktorá ho zahrnie láskou. A keď si ho po troch týždňoch niekto adoptoval, tešil som sa, že bude mať stály domov.
A mňa starostlivosť o mačičky neprešla. Najprv to bol Fliačik, potom sebavedomý Riško, po ňom obrovská Tigris a ich pokoj vystriedala akčná Nayla – pred jej pazúrmi sme sa museli neraz skrývať. Vtedy si mamka márne myslela, že ma moja láska k zvieratám definitívne prešla. No keď Nayla odišla, bolo nám za ňou tak smutno, že sme sa napokon rozhodli adoptovať si vlastného kocúrika Guľka. Keď som ho uvidel, bola to láska na prvý pohľad. Vytvorili sme s Guľkom, mamkou, ockom a bratom skvelý tím na pomáhanie zvieratkám. Pravidelne doma opatrujeme opustené mačiatka a pomáhame im spríjemniť náročné chvíle. Ja ich kŕmim, čistím podstielku, hrám sa s nimi. Guľko sa vžil do roly otca a každého opatruje. Cez naše ruky prešlo už viac ako dvadsať dočasniatok. Vďaka nám si zvykli na život v rodine a konečne si užívajú svoj vysnený mačací život v svojich trvalých domovoch, v rodinách, ktoré si ich adoptovali po celom Slovensku. Keď odchádzajú, nie som smutný. Mám skvelý pocit, že som pre ne mohol niečo urobiť. A aj tu som sa utvrdil v tom, čo vraví moja mamka: Že nie je dôležité robiť veľké veci, ale postačia aj malé veci, no s veľkou láskou.
List napísal a skutok vykonal Jakub Tribus, v šk. roku 2021/2022, žiak 7. triedy, ZŠ Wolkerova 10, Bardejov
