Tento detský čin nepatrí do aktuálneho hlasovacieho roka.
V našej dedine žije bezdomovec, ktorý každé ráno chodí k našim kontajnerom pri bytovkách. Keď nám ostanú zvyšky jedla, nevyhadzujeme ich, ale zabalíme a zavesíme na kraj kontajnera. Pre nás sú to zvyšky jedla, no pre bezdomovca možno raňajky alebo obed. Myslíme si, že by bolo fajn, ak by viac ľudí uvažovalo takýmto spôsobom a nevyhadzovali by jedlo do koša ale podarovali ho bezdomovcom. Nikdy nevieme, čo nám život prinesie a veríme, že dobro sa dobrom opláca. Rovnako oblečenie, z ktorého som vyrástla, a hračky, s ktorými sa už nehrám, vždy darujeme do detského domova. Moja mama nám vždy hovorí, aby sme si vážili veci a jedlo, lebo existujú deti, ktoré takéto veci nemajú. Môžeme im vyčariť úsmev na tvári vďaka oblečeniu, ktoré je pre nich nové, vďaka hračkám, ktoré nemajú a z ktorých sa úprimne tešia, no najviac ma mrzí, že im nemôžeme nahradiť mamu a otca, lebo to je to najcennejšie, čo by malo mať v živote každé dieťa. Pomáhame aj v domove dôchodcov, kde pracuje moja babka. Moje a sestrine kresby nosí do práce a hovorí, že starí ľudia z toho majú veľkú radosť. Babka hovorí, že nabudúce nás zoberie k sebe do práce a sestra im tam bude kresliť a ja čítať z knižiek a rozprávať im moje príhody. Verím, že súčasná situácia sa čoskoro zlepší a ja so sestrou budem môcť rozdať radosť seniorom, na chvíľu sa s nimi porozprávať a vyčariť im opäť úsmev na ich tvári.
List napísali a skutok vykonali Kristína a Karolína Pazúrové, v šk. roku 2020/2021, žiačky 6. triedy, ZŠ s MŠ Pionierska 697, Gbely
