Tento detský čin nepatrí do aktuálneho hlasovacieho roka.
Naša škola je málotriedna, v ktorej každý každého pozná. Obec, v ktorej sa nachádza škola, je vzdialená len 27 km od ukrajinských hraníc. V tomto školskom roku navštevovalo školu 41 žiakov. K slovenskej národnosti pribudla ukrajinská v dôsledku rusko-ukrajinskej vojny. Práve táto negatívna udalosť zblížila mnohé rodiny v našom pohraničí či bola možnosťou na preukázanie ľudskosti od mnohých dospelých i detí. Všetci naši žiaci aj ich rodičia hľadali možnosti, ako pomôcť ukrajinským deťom, ktoré ostali bez domova, ktoré prichádzali so svojimi rodičmi na Slovensko, či prechádzali blízkym hraničným prechodom. Priamo v škole sme zažili ústretovosť všetkých detí, ich prejavy priateľstva, ochotu pomáhať v čase, keď do našej školy už v marci 2022 nastúpilo 5 ukrajinských žiakov. Deti prinášali ukrajinským žiakom hračky, pomôcky, oblečenie, ovocie, sladkosti… Chceli sa podeliť o to, čo doniesli z domu. Ukrajinský jazyk je blízky slovenskému, avšak bol pre deti bariérou, rovnako pre obe skupiny. A nielen pre deti. Aj pani učiteľky napriek tomu, že v minulosti sa učili ruský jazyk, mali problém dorozumieť sa s ukrajinskými žiakmi. Neoceniteľnou pomocníčkou sa stala žiačka štvrtého ročníka Lívia Gelatičová, ktorú všetci oslovujú Livka. Je to Slovenka s ukrajinskými koreňmi. Livka nám už skôr v rámci rôznych školských aktivít čítala rozprávky v ukrajinskom jazyku. Jej mama aj babička po otcovi pochádzajú z Ukrajiny. Ukrajinský jazyk jej nerobí problém. Livka sa stala našou tlmočníčkou, prekladateľkou, záchranou pri dorozumievaní. Jej ochota pomáhať ukrajinským žiakom vydržala celý čas pobytu týchto detí v našej škole. A nielen to! Čo je pozoruhodné v dnešnej dobe na jej charakterových vlastnostiach, je ochota pomáhať nezištne, snaží sa o spravodlivosť. Je empatická , odvážna, priebojná, zručná v domácich prácach. Spolužiaci ju majú veľmi radi pre jej veselú povahu. Že je ochotná pomáhať aj odpúšťať, svedčí o tom udalosť, ktorá sa jej prihodila v nedávnej dobe. V popoludňajších hodinách po vyučovaní chcela navštíviť svoju spolužiačku a prekontrolovať si domáce úlohy, keď ju napadol v spolužiačkinom dvore pes a utŕžil jej veľkú ranu na ruke. Dôsledky z toho znáša doposiaľ. Napriek tomu Livka nezanevrela na priateľstvo so spolužiačkou. Navzájom sa navštevujú a spoločne trávia svoj voľný čas.
List napísala PaedDr. Mária Trúchlyová – riaditeľka Základnej školy vo Vyšnej Rybnici, skutok vykonala Lívia Gelatičová, v šk. roku 2021/2022, žiačka 4. ročníka, ZŠ Vyšná Rybnica 138
