Tento detský čin nepatrí do aktuálneho hlasovacieho roka.

Miška bola obyčajné jedenásťročné dievčatko, keď v jej živote nastal zlom. Jej ockovi zistili rakovinu. Napriek nastupujúcej puberte a zistenej chorobe (tetánii) sa z celej sily snažila pomáhať ockovi aj maminke s malým bračekom. Strážila brata, pomáhala ockovi s nákupmi, kým maminka musela byť v práci, keďže ocko ostal doma na invalidnom dôchodku. Choroba ocka pokročila, ostal ležiaci a nikdy nezabudnem na ten večer, keď som si ju zavolala k sebe a opýtala sa jej, či dáme ocka do nemocnice alebo nám umrie doma. Jej reakcia: samozrejme, doma a my to zvládneme – mi vohnali slzy do očí. V posledných chvíľach mi pomáhala ocka polohovať, prebaľovať, umývať a strážila mladšieho brata, keď som potrebovala niečo vybaviť. Ocko dobojoval svoj boj 18. 12. 2020. Umrel tak, ako si predstavoval, doma, v prítomnosti tých, čo miloval. Miška mi bola oporou aj na pohrebe a na štedrovečerný stôl položila sviečku, aby ocko bol pri nás. Teraz pomáha s mladším bratom, vodí ho do škôlky, kým som ja v práci. Patrí jej veľké ďakujem a napriek tomu, že je v puberte, zvládla veci, ktoré by mali problém zvládnuť aj dospelí.

 

List napísala Ivana Krivušová – matka, skutok vykonala Michaela Krivušová, v šk. roku 2020/2021, žiačka 8. triedy, ZŠ L. Novomeského, Rúbanisko 2, Lučenec