Tento detský čin nepatrí do aktuálneho hlasovacieho roka.
Takže Miško. Vynikajúci hokejista, tímový hráč, skvelý spolužiak či náš empatický hrdina. Je veľmi ľahké Miška opísať. Pri pomyslení naňho napadá mne i všetkým jeho spolužiakom naozaj veľa superlatívov. „Je to skvelý spolužiak“, „je s ním veľká zábava, stále sa usmieva a každému zlepšuje náladu“. Ja ich učím slovenčinu a etiku od piateho ročníka a môžem povedať, že ja si nespomeniem ani na jediný deň, kedy by sa Miško neusmieval a nezlepšoval každému náladu. Dokonca i pri písomke zo slovenčiny sa usmieva a nakoniec má jednotku :). Je to neuveriteľné, ale taký Miško je. Jedinečný. Prečo o ňom ale vôbec píšem? Tento chlapec sa narodil na Ukrajine a pred pár rokmi prišiel s celou rodinou do Dubnice, kde začal hrávať hokej. Napokon nastúpil do našej školy a spolužiaci si ho ihneď obľúbili. Hokej je preňho všetkým. Je cieľavedomý, tímový či dôsledný, a práve to si na ňom spolužiaci vážia. Ako už všetci vieme, do slovenských škôl začali prichádzať ukrajinské deti a naša škola nebola výnimkou. Niektoré nevedeli ani jedno slovíčko po slovensky, takže jazyková bariéra ich hneď na začiatku spomaľovala v rozvíjaní sociálnych vzťahov či v rámci celkového zžitia s novým, pre nich neznámym prostredím. Keď Miško videl, že ukrajinské deti prichádzali do našej Demitrovky, ani minútu neváhal a ponúkol sa, že im so všetkým hneď pomôže. Hneď sa zoznámil s chlapcom z deviateho ročníka a každý deň mu prekladal po ukrajinsky, čo sa ho noví spolužiaci pýtajú, čím mu takisto pomohol, aby sa v triede cítil bezpečne, komfortne a hlavne – aby nemal strach. Postupne do našej školy prichádzali ďalšie a ďalšie ukrajinské deti a on s nimi trávil viac a viac času, niekedy aj na úkor tréningu. Myslím, že mal pocit, že i on by im vedel nezištne pomôcť. Pomôcť tak jednoducho a prosto. Pomôcť i tým úsmevom, ktorý on všade naokolo rozdáva. Po čase sa tieto ukrajinské deti prispôsobili prostrediu, Miško ich učil slovenské slová, slovenskú abecedu a myslím, že mali aspoň trošku ten pocit domova a lásky, ktorý im určite tak chýbal. Keď sa s Miškom stretnete, máte pocit bezstarostnosti. Vyžaruje z neho taká pozitívna energia, že sa teším na každý jeden dozor pri ich triede :). Myslím si, že nič na a svete sa nedeje náhodou. Verím v to, že každý máme predurčené to, kde máme v danej chvíli byť. Možno i Miško mal byť práve vtedy v škole, možno ten ukrajinský spolužiak, ktorý bol smutný či vystrašený z neznámeho prostredia, sa mal stretnúť práve s ním. S tým, ktorý by zlepšil náladu aj Šialene smutnej princeznej :). Ktovie. Ale jedno viem určite – Miško bude už navždy pre nás empatický hrdina našej Demitrovky a my všetci mu za jeho milý a pomáhajúci prístup veľmi pekne ďakujeme.
List napísala Mgr. Lucia Faltejsková – pedagogička, skutok vykonal Mykhaylo Triasak, v šk. roku 2021/2022, žiak 7. triedy, ZŠ s MŠ Pavla Demitru, Centrum II/87, Dubnica nad Váhom
