Tento detský čin nepatrí do aktuálneho hlasovacieho roka.
Môj príbeh bude o chlapcovi, ktorého činy môžu niektorí považovať za nie príliš výnimočné. Ale pre mňa je tento chlapec príkladom spolupatričnosti, obetavosti a ochoty pomáhať. Ide o chlapca menom Patrik, žiaka druhého ročníka špeciálnej základnej školy. Pretože sme malá škola, tak školský klub navštevujú deti rôznych ročníkov a variantov, ktoré tvoria skupinku menších i väčších detí s rôznym postihnutím. Preto je veľmi dôležité si navzájom pomáhať a vedieť spolupracovať. A v tomto chcem pochváliť najmä Patrika. Možno práve preto, lebo nevie rozprávať, tak sa snaží o to viac pomáhať. Viem, že ide o bežné každodenné činy, ale práve preto, že je to každodenné, tak si zaslúži toto vyzdvihnutie. Jeho činy sú automatické a bez môjho pokynu. Je veľmi vnímavý a pozorný ku všetkým deťom. Obzvlášť veľkú pozornosť a starostlivosť venuje Lukáškovi, ktorý je aj telesne postihnutý. Asistuje mu pri sebaobslužných činnostiach, pomáha mu pri jedle a zároveň sa s ním vždy pekne hrá. Každý deň dbá o poriadok v detskom kútiku, o čistotu lavíc a podobne. Je to chlapec, na ktorého sa dá ozaj spoľahnúť. Svojím správaním, akčnosťou a pomocou je príkladom pre všetky deti. Touto starostlivosťou nám hovorí (aj keď nevie rozprávať), že nás má rád. A každý deň počas celého školského roka nám to dokazuje svojimi činmi.
List napísala Bc. Irena Gogolová – pedagogička, skutok vykonal Patrik Janúšek, v šk. roku 2021/2022, žiak I. triedy – 2. ročník, Špeciálna základná škola, Jatočná 4, Skalica
