Tento detský čin nepatrí do aktuálneho hlasovacieho roka.

Zuzka mala v tom čase 6 a pol roka a bola prváčka. Niekedy počas leta prespala u dedka na chate. Dedko je ešte celkom mladý, mal 70 rokov a je vo veľmi dobrej forme. Zuzku vedie k láske k prírode a ku zvieratám, zároveň s ňou veľmi rád vymýšľa. Rovnako, ako mňa v detstve, aj Zuzku učí praktické veci, ako sa ubrániť kopancom od spolužiaka, ale aj telefónne čísla, adresy a podobne.  Jeden víkend prespala Zuzka u dedka. Nadránom, okolo 5 hodiny, mi zazvonil telefón a svietilo tam dedkovo meno. V tom momente sa mi zastavilo srdce a vynorila sa zlá predtucha. Prečo by mi volal tak skoro? Zdvihla som a z druhej strany sa ozval plačlivý krik, že dedko sa nedá zobudiť. V prvom momente som myslela, že odpadnem. Behom pár sekúnd sme sa obuli, v behu obliekli a utekali do auta. Zuzku sme zatiaľ ukľudnili a zisťovali sme, čo sa deje. Postupne, hoci s plačom, nám opísala celú situáciu. Skontrolovala, že dýcha a po celý čas ho strážila. Medzitým sme zmobilizovali susedov, aby išli na chatu a privolali záchranku. Kým sme prišli, dávala naňho pozor a čakala na príchod susedov. Kým prišla sanitka, dedko sa našťastie pomaly prebral. Zuzka statočne odpovedala záchranárom všetko, ako bolo. Medzičasom sa dedko prebral úplne a po kontrole záchranármi bol už v poriadku. Nakoľko sme sa museli postarať aj o ležiacu babku, odbehli sme na chvíľu k nej a Zuzka ostala ešte na chate a strážila dedka. Po chvíli nám však opäť zazvonil telefón a Zuzka opäť volala, že dedko spadol v kuchyni a leží na podlahe. Bála som sa nielen o nášho dedka, ale aj kvôli Zuzke, ktorá tento strach musela prežiť 2x po sebe. Bola však úžasná, povedala mi, ako spadol, z akej výšky, že sa neudrel, ako leží, skontrolovala dych a hladkala ho, bola pri ňom. Opäť sme privolali suseda a sanitku. Aj tentokrát Zuzka odpovedala na všetky otázky a uviedla nás do obrazu. Dedka sme prehovorili a vzali na pohotovosť a našťastie je v poriadku. Deň predtým sa veľmi vyčerpal pri práci. Bohužiaľ ale aj vďaka Bohu nebol v ten deň a večer na chate sám. Pri predstave, čo sa mohlo stať, mám zakaždým hrču v krku a ako dcéru aj mamu ma bolí, aký strach musela Zuzka zažiť. Doteraz som v nemom úžase, ako sa jej podarilo na dedkovom polopokazenom telefóne, s ktorým nevedela zaobchádzať, vytočiť moje číslo. Obdivujem toho malého 6 ročného človeka za to, akú duchaprítomnosť v sebe našla a dedka zachránila hneď 2x za pol dňa. Som vďačná za to, že ju máme, že je naša dcéra a že nám doslova zachránila dedka. 2x. Vo svojich 6 rokoch. Sme na ňu (nielen pre to) veľmi hrdí.

 

List napísala Zuzana Kocáková – matka, skutok vykonala Zuzana Kocáková v šk. roku 2021/2022, žiačka 1. triedy, ZŠ Kulíšková 8, Bratislava