Tento detský čin nepatrí do aktuálneho hlasovacieho roka.
Píšem vám ako rozvedená matka štyroch detí. Dve sú už dospelé a dve maloleté. Všetky štyri deti si veľmi pomáhajú a stoja pri sebe. Ale keďže sa jedná o detský čin roka, budem písať o malých deťoch – o Sophinke a Miške. Ako som spomenula, obe pomáhajú s domácimi prácami, ale najmä mi pomáhajú teraz, keď sama nemám odvahu…. Som po náročnej operácii a zároveň po embólii pľúc. Diagnóza, ktorá je priam ideálnym strašidlom. No ešte väčším strašidlom sú injekcie, ktoré si musím pichať dvakrát denne. Už ma bolí len samotný pohľad na ihlu. A musím ich brať dlhodobo – okrem liekov na srdce a tlak. Obe dievčence, keď videli bolesť v mojich očiach, vediac, že si musím pichať injekcie, lebo len to je záchranou môjho života, sa podujali mi to uľahčiť. Poprosili ma, aby som im ukázala, ako sa pichajú injekcie do brucha. Ukázala som im to. Odvtedy mi pichajú denne dvakrát práve moje malé „záchranárky“ a dozerajú aj na to, či mi „nelieta“ tlak. A keď mi je aj zle, hneď mi dávajú lieky a dávajú na mňa pozor. Viem, že je veľa iných detských činov, ktoré treba zviditeľniť, ale pre mňa sú veľkými hrdinkami práve moje dievčence, ktoré aj napriek všetkému, čo prežili, sú plné života a som rada, že majú dobré a úprimné srdiečko, chcú každému pomôcť a pre mňa sú momentálne najväčšími hrdinkami. Ich silná vôľa a snaha mi pomôcť prekonať chorobu, sú pre mňa veľkou inšpiráciou, prečo bojovať a nevzdať to.
List napísala Adriana Kvasňovská – matka, skutok vykonali Sophia a Michaela Kvasňovské, v šk. roku 2020/2021, žiačky 5. a 6. triedy, ZŠ Tulipánova 1, Nitra
