Tento detský čin nepatrí do aktuálneho hlasovacieho roka.

Bola sobota. Počas týždňa sa najviac teším práve na sobotu, pretože ju využívam predovšetkým na trávenie času s mojimi kamarátmi. Na tento môj obľúbený deň sme si naplánovali hrať stolný tenis. Prichystali sme si hrací stôl i rakety. Dali sme si turnaj. Pri hre nás pozorovala stará mama kamaráta Ruda. Má už 86 rokov, čo je krásny vek. Vždy, keď sme u Ruda, nás pozoruje pri rôznych hrách. Všimol som si, že jej to robí veľkú radosť a dokonca mi aj sama povedala, že jej to dodáva energiu. Ako sme súťažili, zdvihla sa z lavičky a prišla bližšie s otázkou: „Išli by ste so mnou na krátku prechádzku?“ Nepáčilo sa mi, ako jej chlapci odvrkli, že sa im nechce a nemajú čas. Hrali sme teda ďalej. Stará mama sa posadila naspäť a sledovala nás ďalej. Osobne som sa cítil veľmi zle pri pohľade na jej smutnú tvár. V tú chvíľu som si spomenul na slová mojej mamy, ktoré mi vždy povie, keď ideme okolo nejakého staršieho človeka. Hovorieva mi: „Vždy sa správaj úctivo k starším ľuďom.“ V momente som prerušil hru. Chlapci nerozumeli, čo sa deje. Zavolal som ich bližšie k sebe a navrhol im krátku prechádzku s Rudovou starou mamou. Zdôvodnil som im, že si ten krátky čas v prírode zaslúži a určite jej to zlepší deň a dokonca aj nám. Zazneli nejaké námietky, ale argumentoval som ďalej, že už je starší človek a nemá možnosť takého častého stretávania sa s ľuďmi, pretože sa jej už aj ťažšie kráča. Obrátili sme s k starkej a povedali sme jej, že sme sa s ňou rozhodli ísť prejsť. Ja s Rudom sme ju vzali za ruku. Bolo nás aj so starkou sedem. Ani sme sa nenazdali a z krátkej prechádzky sa stala dlhá, dvojhodinová prechádzka po okolí. Cestou sme sa zastavili aj pri stánku so zmrzlinou, kde mali lavičky. Starká mala so sebou maličkú koženú peňaženku, z ktorej vytiahla drobné peniaze, a každému kúpila veľkú zmrzlinu. Dokonca jej pani zmrzlinárka dala zľavu. Posadali sme si na lavičky a stará mama nám vyrozprávala toľko zaujímavostí, o ktorých sme ani len vo sne netušili. Viem, že to nie je nič svetoborné a veľké, ale mal som teda výnimočný pocit! Bola to tá najkrajšia sobota, akú som doteraz zažil.

 

List napísal a skutok vykonal Tobiáš Lušňák, v šk. roku 2021/2022, žiak 6. triedy, ZŠ s MŠ Oščadnica 1374