Hlasovanie sa už skončilo
Druháci, taká bežná trieda. A predsa, nedá sa nevšimnúť si… Boris. Žiak 2. ročníka základnej školy. Na prvý pohľad obyčajný chlapec, trošku neporiadny, navonok silný, veľmi intelektovo nadaný a neskutočne empatický a ochranársky. Plače pre nespravodlivosť a veľa rozpráva.
Miško. Borisov spolužiak. Neobyčajný chlapec s narušenou komunikačnou schopnosťou. Usmiaty, milý, veľmi trpezlivý, takmer nehovoriaci. Vie, že deťom môže aj ukázať. Minulý rok radšej sedel sám a nechodil na žiadne predstavenia. Nemá rád hluk, ale dnes si už nezapcháva ušká. Už sa nám nezdá zvláštne, že skacká po triede alebo píše niečo iné ako ostatní. Každé dieťa, ktoré s ním sedí, nabehne na systém „robím všetko dvojmo“ – pre seba a pomoc Miškovi. Celá naša trieda ho má rada, jeho inakosť vo vzdelávacom procese nevnímame a zapájame ho do všetkých aktivít, pokiaľ mu vyčaria úsmev na tvári. Napriek tomu je Borisov prístup ešte výnimočnejší. Zvykol vyrušovať, vďaka svojej šikovnosti sa často nudil a nestačil ani individuálny prístup k jeho potrebám. Pomohla až rola malého pána učiteľa a Miškovho ochrancu. Na plaveckom výcviku si Miška doberali žiaci z našej ďalšej druháckej triedy. Boris bol ako lev, nahnevaný a zároveň ho to bolelo za Miška. Vďaka Borisovi s nami Miško zvládol Školu v prírode a Noc s Andersenom. Neustále sa zaujíma, ako sa má, či mu niečo nechýba. Hráva sa s ním hru – drevený šach. Tento rok vďaka Borisovi napísal klasický diktovaný diktát. Miško nemal rád prítomnosť asistentky, tak si Boris sadol z druhej strany, a zrazu ju mali obaja. Miško sa teší do školy, čo je pre mňa i rodičov najväčšia radosť. Boris si za svoje činy nepýta pozornosť, ani sa necíti byť hrdinom.
List napísala Mgr. Lucia Fukasová, triedna učiteľka; skutok vykonal Boris, v šk. roku 2024/2025, žiak 2. triedy, Základná škola Sama Cambela, Slovenská Ľupča
