Hlasovanie sa už skončilo
Niekedy sa stane, že sa trieda žiakov zmení na „opičky škoričky“. A ako to už u takých opičiek chodí, veľmi rady a často sa škriepia o všetko, napríklad o banány. A tak sa i v našej triede stalo, že sme sa i my jedného krásneho dňa začali škriepiť. Ale nie o banány, ale o kamarátov. Zrazu chcel byť každý hlavou triedy, mať jedného kamaráta iba pre seba a triedna kolektívnosť bol pre nás neznámy pojem. Tieto škriepky sa zrazu začali ukazovať stále častejšie a častejšie. Aj na školských didaktických hrách. Naša trieda 2. B nevedela pracovať ako kolektív, ale iba ako jednotlivec, každý sám za seba. Niet sa teda čomu čudovať, že naša trieda skončila na poslednom mieste. A tak nám ostali iba oči pre plač a otázka: „Prečo sme skončili poslední?“ Ja, ako pani učiteľka, som však asi ako jediná vedela odpoveď na túto otázku. Zatiaľ sme totižto neobjavili poklad priateľstva. „Poklad? Ten musíme nájsť!“ zaznela odpoveď druháčikov. A tak sme ho spoločne začali hľadať. Zaradili sme ranné kruhy, Ježiško nám priniesol interaktívne vzdelávacie spoločenské hry, ktoré sme začali spoločne hrávať cez prestávky a od našich starších kamarátov z krúžku šikovných rúk sme dostali uháčkovaného macíka Smejka, ktorý na nás dával pozor a stal sa jedným z nás. Každý deň sme mu hovorili naše radosti, ale aj starosti. Snažili sme sa, aby mal z nás ako z triedy vždy radosť a nie strach a smútok. Úplný zlom však v našej triede nastal, keď k nám do triedy zavítal ujo vírus a veľa z nás ochorelo. Boli to tri týždne ako na hojdačke. Niekto sa uzdravil, iný ochorel a tak to šlo stále dookola. Až vtedy sme naozaj pochopili, že mať veľa priateľov znamená mať radosť. Pretože, aj keď jeden z nás ochorie a chvíľu v škole nie je, stále je tu ten druhý. A tak sme celý školský rok hľadali poklad priateľstva a nakoniec sme ho aj úspešne našli. Či nám ho pomohol nájsť ujo vírus, alebo sme ho našli preto, lebo sme sa úprimne o to usilovali, zostane záhadou. Ale jedno vieme, už nechceme byť len 21 žiakov, ale 21-členný tím, ktorý drží vždy spolu.
List napísala Lenka Rišová, pedagogička; skutok vykonal kolektív žiakov, v šk. roku 2024/2025, žiaci 2. triedy, ZŠ Rosina č. 624
