Hlasovanie sa už skončilo
Počas celého školského roka sa každý z nás snaží pomáhať rodičom, starým rodičom, susedom či známym. Tak to je aj v mojom prípade. Napriek tomu, že mám čoraz viac učenia, prídem domov, pomáham aj sestre, ktorá študuje na Vysokej škole, a má dve deti. V domácnosti sme mali aj babku, o ktorú sme sa všetci spoločne starali skoro 4 roky. Nikdy som od rodičov nežiadala nič za moju pomoc. Ale oni mi dali vždy nejaké to vreckové, ktoré som si šetrila na vhodnú príležitosť. Veď oblečenie, drobnosti, ktoré som potrebovala, som mala vždy zabezpečené. Až raz, niekedy v polovici mája, som si pri našej Bazilike v Bardejove na lavičke v parku všimla odpočívať staršieho uja s dvoma taškami.
Premýšľala som, mám sa ozvať, či mu treba pomôcť? Ujo sa nakoniec na moju otázku rozplakal a porozprával mne a ďalším ľuďom, ktorí sa tiež pri ňom zastavili, svoj príbeh. Bol to smutný príbeh pána Martina, ktorý musel z istých súkromných dôvodov odísť z domova, kde mu bolo ubližované. A tak každý deň som zašla za ujom Martinom či s kávou, či s chlebíkom, alebo trochou teplej stravy od rodičov. Až jedného dňa sa našla pani Sonya, ktorá zriadila transparentný účet pre pána Martina. Ľudia prispievali a vo mne skrsla myšlienka, kam investujem moje vreckové. Moje peniaze išli na pomoc pre starého, chorého a opusteného uja Martina. Vďaka týmto peniazom, vďaka p. Goblovej, riaditeľke sociálneho zariadenia a OZ DAJME NÁDEJ, sa ujo Martin dostal do Centra sociálnych služieb v Bardejove, kde je už o neho postarané. A mňa veľmi teší, ako ma rodičia pochválili, ako som využila svoje našetrené vreckové.
List napísala a skutok vykonala Aneta Drugová, v šk. roku 2023/2024, žiačka 9. triedy, ZŠ Wolkerova 10, Bardejov
