Hlasovanie sa už skončilo
Píšem o svojej dcére, ktorej som neskutočne vďačná a zároveň ju obdivujem, ako úžasne zvládla situáciu, ktorá nastala po tom, ako som si v práci zobrala týždeň dovolenky na to, aby som sa preliečila zo zápalu sedacieho nervu. Bolo to práve v strede leta a už chvíľu som mala bolesť v pravej nohe, takže som zašla k lekárovi. Z bolesti nervu sa do troch týždňov stali bolesti také, že bez dcérinej pomoci som neurobila prakticky ani krok, pomáhala mi so všetkým v domácnosti, od varenia, žehlenia, upratovania, prania, prezliekania obliečok, a čo bolo hlavné, starala sa kompletne o všetky moje potreby, ako obliekanie, vyzliekanie, pomoc s hygienou, podávanie liekov, volanie o pomoc susedov a záchranného zboru. Celé toto trvalo do januára, keď ma zobrali na liečenie do nemocnice, keďže mi za toho pol roka zistili ojedinelé nevyliečiteľné ochorenie, postihujúce maximálne 2 ľudí z milióna. Našťastie, choroba sa dá držať v určitej miere pod kontrolou, takže dcéra môže mať znovu svoj život, aj keď v rámci možností, keďže aj pri každodennom cvičení dokážem zvládnuť akurát uvariť a nakúpiť. Chcela by som sa preto aj takto verejne poďakovať Kristínke za všetko, čo pre mňa urobila a ešte stále robí, pretože viem, že nie každé 11-ročné dieťa by zvládlo to, čo zvládla ona pri takých stavoch, aké som mala.
List napísala Ľudmila Kováčiková, matka; skutok vykonala Kristína Kováčiková, v šk. roku 2024/2025, žiačka 6. triedy, ZŠ Horný Vadičov
