Hlasovanie sa už skončilo
Libor je spolužiak mojej dcéry. Od malička je to veľmi milý a empatický chlapec, ochotný vždy pomôcť tým, ktorí to potrebujú. Určite si však nikdy nepomyslel, že raz bude musieť pomôcť a zachrániť život tej, ktorá mu ho dala – vlastnej mame.
Celé sa to udialo v lete minulého roku. Bolo krásne počasie, ktoré väčšina ľudí využila na prácu v záhrade či rodinné grilovačky. Liborova mama Saška pracovala v záhrade za domom a rozhodla sa, že ešte pokosí trávnik. Záhrada bola veľká, kosačka elektrická a aby Saška dosiahla všade, kam treba, musela použiť predlžovačku. Pri manipulácii s kosačkou však prišlo k poruche a Sašku zasiahol elektrický prúd. Keďže nebola obutá, 220 voltov prechádzalo celým jej telom a ona nebola schopná kábel pustiť. Zostávalo jej jediné: kričať a dúfať, že jej niekto príde na pomoc. Po chvíli vybehol von vtedy 14-ročný syn Libor. Saške už dochádzali sily, nevládala už ani hovoriť a v hlave jej preblesklo len to, aby sa jej syn nechytil a elektrina nezasiahla aj jeho. Nedokážem si ani predstaviť, ako sa musela cítiť, bojovať o svoj život a báť sa aj o život svojho dieťaťa. Libor si však zachovall chladnú hlavu a pragmatické myslenie a rýchlo konal. Odpojil kosačku z elektriny, mame poskytol prvú pomoc. Lekári v nemocnici skonštatovali, že mamu zachránil o minútu dvanásť, keby prišiel neskôr alebo váhal, čo urobiť, už by mohlo byť neskoro.
Deň, v ktorý sa to stalo – 19. august, považuje Saška za svoje druhé narodenie a tento rok v ten istý deň dokonca plánuje upiecť tortu a svoje druhé „narodeniny“ osláviť aj so synom a zvyškom rodiny.
List napísala Petra Horinková, pedagogička, skutok vykonal Libor Bolebruch, v šk. roku 2023/2024, žiak 9. triedy, ZŠ s MŠ Pionierska 697, Gbely
