Hlasovanie sa už skončilo
Život sa ukrýva v maličkostiach. Maličkosť je ako kúsok puzzle, každá skladačka má svoje miesto a nakoniec vytvorí nádherný celistvý obraz plný farieb. Som nesmierne rada, že tieto farby mám možnosť vidieť každý deň v našej malej škole. Našu školu navštevujú všelijakí žiaci. Žiaci z majority i minority, zdraví žiaci i hendikepovaní; ale u nás sa rozdiely nerobia. Všetci vieme, že svet je farebné miesto plné rôznorodosti, a tak je to v poriadku. Každý deň vidím vzácne okamihy – maličkosti, ktoré mi dávajú nádej v lepšie zajtrajšky. Malé rómske dievčatko beží do školy s obrovským úsmevom na tvári, pretože sa nevie dočkať, kedy sa podelí s balíčkom chrumiek so svojou novou spolužiačkou. Spoločne sedia a maškrtia, až kým nemajú plné ústa. V balíčku sa predbiehajú malé rúčky – jedna biela, druhá tmavá… U druhákov sa objednávajú rozprávkové knihy.
Rómsky chlapček veľmi túži po svojej vlastnej knižke, po svete plnom fantázie, ale vie, že mamka mu 10 € na knihu nedá. A vie to aj jeho spolužiak Alex, ktorý bez zaváhania vytiahne svoje našetrené peniažky a chce Martinovi knihu kúpiť. Len tak, lebo mu chce urobiť radosť, lebo si uvedomuje hodnotu priateľstva už v takom mladom veku. V treťom ročníku sa stala nešťastná nehoda. Chlapček Tomáško si doma zlomil rúčku, a tak teraz chodí do školy so sadrou. Ale keď sa pozriete lepšie, vidíte, že s tou zlomenou rúčkou hrdo nesie školskú tašku. A keď sa pozriete ešte lepšie, vidíte, že tá taška nie je jeho, ale jeho spolužiaka, ktorý má zdravotné problémy. Zloží tašku, a napriek tomu, že by sám potreboval pomoc, pomáha kamarátovi zaviazať šnúrky na topánkach.
O poschodie nižšie sa malí škôlkari vyberajú na prechádzku. Je zima. Adamko tvorí dvojicu s rómskym chlapčekom, ktorý mu nechce podať rúčku. Adamko nerozumie, prečo ho jeho kamarát nechce držať za ruku. Hľadá odpoveď, ktorá je však jednoduchá – je zima a chlapček nemá rukavice. No riešenie je pre Adamka ešte jednoduchšie. Na druhý deň mu prinesie svoje vlastné rukavice, teraz sa môžu spoločne prechádzať… Toto sú moji malí – veľkí hrdinovia, vďaka ktorým sa až tak o budúcnosť tohto sveta nebojím. Nie sme obyčajná škola, u nás sa násobí láska, delí žiaľ a počíta sa každý dobrý skutok. Je to škola života, v ktorej sa veľakrát učíme aj my, dospelí, od tých najmenších, pretože deti sú čisté duše, vidia svet srdcom, a na to sa v dospelosti často zabúda. Čistota detských sŕdc a mysle je tým správnym životným kompasom, ktorým by sme sa mali riadiť, pretože, keď zlepšíme ten svoj malý svet, nakoniec ho zmeníme celý.
List napísala Mgr. Michaela Hric, pedagogička, skutok vykonali v šk. roku 2023/2024 žiaci ZŠ s MŠ Sedliská 93
