Hlasovanie sa už skončilo
Každé dieťa si zaslúži byť súčasťou kolektívu, cítiť sa prijaté a chápané. Niektorí však potrebujú viac času, aby našli odvahu prehovoriť. Taký bol aj Ondrejko – chlapček, ktorý v škôlke nerozprával. Deti si mysleli, že slová mu unikajú, že ich nepozná, nevie rozprávať. Keď nastúpil do školy, začal sa cítiť medzi spolužiakmi istejšie. Hoci stále mlčal, jeho strach pomaly ustupoval. Jedného obyčajného školského dňa sa však stalo niečo výnimočné. Počas prestávky si deti skladali slabiky na koberci. Ondrejko si ich zobral do rúk a v tichosti si čítal. Vtedy sa spolužiačka Magduška naklonila k nemu a ukázala mu jednu slabiku: „Ondrejko, čo je toto?“ veselo sa spýtala. V tej chvíli sa stalo niečo neuveriteľné – z úst Ondrejka vyšlo tiché „SE!“ Deti zamrzli od prekvapenia a ešte viac spozorneli. Neverili vlastným uškám. Janko, Matvii, všetci sa pridali a ukazovali mu ďalšie slabiky: ,,ME, VU, JO!“ A on im síce bojazlivo, ale potichučky skutočne odpovedal. Pani učiteľka pozorovala túto chvíľu s dojatím. Nerušila ich, pomaličky sa k nim približovala a iba počúvala. Slzy jej stekali po lícach, ale boli to slzy radosti a šťastia. V ten deň deti pochopili, že ich spolužiak rozpráva, len potrebuje viac času, odvahy a podpory. Pomohli mu tak, ako len deti vedia – spontánne, s láskou a bez očakávania. A práve o tom je detský čin roka – o sile malých skutkov, ktoré menia životy. Stačí málo, a predsa je to niečo obrovské. Tak ako to urobili spolužiaci Ondrejka – bez veľkých slov, ale s veľkým srdcom.
List napísala Mgr. Ľuba Balajová, pedagogička (tr. učiteľka aktérov skutku); skutok vykonali Magda Petrová, Ján Martiška, Matvii Skrypka,
v šk. roku 2024/2025, žiaci 1.A triedy , ZŠ s MŠ Jána Lipského, Trenčianske Stankovce 405
