Hlasovanie sa už skončilo
Tieto deti už od malička prejavujú empatiu a ochotu pomáhať, čo sa formovalo aj vďaka ich triednemu kolektívu. Majú medzi sebou dvoch spolužiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, z ktorých jeden je autista. Roky im už prirodzene pomáhajú. Spočiatku
to išlo pod vedením triednej učiteľky, no dnes už samy vyhľadávajú príležitosti, ako byť užitoční. Ich prvé spoločné kroky v pomáhaní smerovali k žiackym enviroprojektom, do ktorých sa s radosťou zapájali. Ich túžba pomáhať dnes už prerástla do niečoho hlbšieho – chceli
byt‘ prospešní konkrétnym ľuďom. A tak vznikla myšlienka pomoci starším ľuďom v obci.
Vtedy si spomenuli na tetu Alicu – pani, ktorá po vážnej autonehode ostala pripútaná na invalidný vozík. Jej život sa zo dňa na deň úplne zmenil a mnohé každodenné činnosti sa stali pre ňu náročnými. Žije so svojou 82-ročnou matkou a v súčasnosti je už vo všetkom odkázaná
len na vlastné sily. Preto sa jej žiaci rozhodli napísať list, v ktorom jej vysvetlili svoj zámer a požiadali ju o súhlas. Chceli jej ukázať, že im na nej úprimne záleží. Od januára 2025 ju pravidelne navštevujú každú sobotu. Pomáhajú jej s domácimi prácami – umývajú riad, vysávajú podlahu, utierajú prach a s veľkým nasadením pracujú aj v jej záhrade – trhajú burinu, sadia kvety a upratujú ostrihané konáriky. Najväčším prínosom však je predsa len niečo iné. Prinášajú jej milé chvíle, úsmev a srdečnosť. Sú pre ňu príjemnou spoločnosťou a stali sa z nich
skutoční priatelia. Počas spoločných chvíľ sa veľa rozprávajú, hrajú spoločenské hry a zdieľajú radosti i starosti. V jej záhrade vysadili strom ako symbol súdržnosti, priateľstva a mini komunity. Nezabudli ani na jej narodeniny – upiekli jej bábovku, ozdobenú sviečkami, a pripravili pre ňu malú oslavu, na ktorú dodnes s láskou spomína. Natočili s ňou i dojímavé interview, kde sa pani Alica podelila o svoj životný príbeh a silu, s akou každodenne čelí výzvam. Z malej myšlienky pomoci sa stalo srdcové poslanie. Pomoc tete Alici nie je len jednorazovou aktivitou, ale už prirodzenou súčasťou ich života. Deti svojím činom ukázali, že aj mladí ľudia dokážu priniesť veľkú zmenu – nie silou, ale dobrosrdečnosťou, ochotou a láskavosťou. Žiaci sa rozhodli dať
svojmu snaženiu aj názov a svoj projekt pomenovali „Krídla láskavosti“. V projekte chcú aj v budúcnosti pokračovať. Chcú byt‘ angažovaní v dobrovoľníckej činnosti, šíriť pomoc, empatiu a aktívne sa podieľať na zlepšovaní života ľudí vo svojej komunite. Veria, že aj malé skutky
môžu mat‘ veľký dosah, a že dobro má silu meniť svet s pokorou, húževnato a s otvoreným srdcom.
List napísala Bc. Miriama Szabó, pedagogická asistentka, skutok vykonal kolektív detí, v šk. roku 2024/2025, žiaci 7. triedy, ZŠ Cesta na vŕšku 1, Marcelová
