Na tento e-mail vám príde vygenerovaný unikátny hlasovací odkaz určený len pre vás. Prosím skontrolujte si aj zložku "spam".

Hlasovanie končí: 30.11.2026

Moji siedmaci sa zapojili do celoškolského projektu Podnikavé medzigeneračné spojenia s cieľom urobiť niečo zmysluplné pre druhých. Nadviazali kontakt s mentálne znevýhodnenými mladými ľuďmi v dennom stacionári – a práve tam sa začal príbeh. Prvé stretnutie patrilo vzájomnému spoznávaniu. Pomocou artetechník sa postupne otvárali, učili sa počúvať, vnímať a porozumieť. Zisťovali, čo mladých ľudí v stacionári baví, čo im robí radosť, v čom sú šikovní, ale aj to, kde majú priestor na rozvoj. Tieto zistenia sa rozhodli premeniť na konkrétnu vec. Spoločne začali vymýšľať rôzne prototypy logických a pamäťových hier, ktoré by boli nielen zábavné, ale aj užitočné pre svojich nových kamarátov. Skúšali, tvorili, upravovali, nevzdávali sa. Do úplného záveru dotiahli dve hry – spoločenskú hru „Povedz mi viac“, ktorá podporuje komunikáciu a vzájomné spoznávanie, a hru „Bludisko“, v ktorej si každý môže precvičiť svoju šikovnosť, trpezlivosť a sústredenie. Keď hry predstavili mladým ľuďom v stacionári, odozva bola veľmi pozitívna. Hry mali úspech, priniesli radosť, smiech aj nové zážitky. No ešte dôležitejšie bolo to, čo si zo stretnutí odniesli samotní siedmaci. Pochopili, že pomáhať neznamená robiť len veľké veci. Niekedy stačí empatia, trpezlivosť, ochota venovať svoj čas a dotiahnuť nápad do úspešnej realizácie. Získali pocit, že dokážu meniť svet k lepšiemu – aj malými činmi, ktoré majú veľký význam.

List napísala Emília Dobáková, pedagogička, skutok vykonal kolektív detí, v šk. roku 2025/2026, žiaci 7. triedy, ZŠ Kvačany 227