Hlasovanie končí: 30.11.2024
Nie všetkým psíkom je dopriate prežiť svoj život v milujúcej rodine. Niektorí odídu za dúhový most bez toho, aby našli „svojho“ človeka. Aj ten, o ktorom je tento príbeh, našiel toho svojho (tých svojich) až v posledné hodiny svojho života. Ten deň začínal pre 3 deti z našej školy ako každý iný. Raňajším autobusom cestovali do školy, rozprávali sa.
S prekvapením však zistili, že autobus omylom zabočil do ulice, ktorou bežne nechodieva. A ako sa hovorí, že nič nie je náhoda, práve na tej ulici HO zbadali! Na kraji cesty ležal bez povšimnutia zrazený psík. Všetkým miestnym bol známy, každý deň sa potuloval po ulici a hľadal niečo lepšie, ako mal doma. Koľko ľudí, áut, prešlo okolo neho bez povšimnutia? Koľkí sa tak veľmi ponáhľali? Naši žiaci, len čo vystúpili z autobusu pred školou, utekali späť na ulicu, na ktorej psík ležal. Videli, že je zle! Snažili sa ho hladkať, prikryť a tíšiť. Tušili, že je zle, lebo psíkovi tiekla krv z ňufáčika. Po tvárach sa im kotúľali veľké slzy. Vtom pri nich zastalo auto, v ktorom sedela mamička jedného žiaka našej školy. Opýtala sa, čo sa stalo, a snažila sa im pomôcť. Spoločne volali veterinárovi, psíka naložili do auta a odviezli ho do veterinárnej ambulancie. Žiaľ, neskoro! Psík počas vyšetrenia „odišiel“.
Bol v tak zúboženom stave, vychudnutý, začervený a doráňaný, že nemal žiadnu šancu prežiť. Deti ronili slzy ako hrachy a rozhodli sa psíka aspoň pochovať. Teta Janka (pani z auta) im pomohla, spoločne sa za psíka pomodlili a ešte v ten istý týždeň mu na hrob priniesli kvietky. Toľko odhodlania, úsilia a lásky mali v ten deň v sebe tieto 3 deti ! Riskovali problém v škole aj doma. Návrat na vyučovanie v ten deň bol veľmi ťažký, nevládali na nič iné myslieť a sústrediť sa. Našťastie sa v škole stretli s veľkou podporou. Aj zo strany pani riaditeľky, učiteľov a zo strany spolužiakov sa im dostalo veľa obdivu a pochvaly. A čo psík? V posledných chvíľach svojho života pocítil to, čo celý život nemal. Nehu, lásku, záujem, starostlivosť, pocit, že aj na ňom niekomu záleží.
List napísala Mgr. Denisa Mojžišová, pedagogička, skutok vykonali Vanesa Pondušová, Lucia Výbošťoková, Patrik Kido, v šk. r. 2023/2024, žiaci 5. a 6. ročníka ZŠ A. Ostrolúckej, Školská 341/28, Budča