Hlasovanie končí: 30.11.2026
Sme žiačky Spojenej školy v Nemeckej. Už tretí rok navštevujeme denný stacionár, ktorý je súčasťou našej školy. Pani učiteľka nás k tomu povzbudzuje, aby sme pomáhali druhým. Podporuje nás aj vedenie školy. Do stacionára prichádzame s úsmevom a radosťou. S tetami sme sa spriatelili a vždy sa na seba tešíme. Stretávame sa aj na obede v jedálni alebo v altánku. Pri obede vidíme, že sú zdvorilé, trpezlivé a navzájom si pomáhajú. Sú pre nás vzorom. Aj my im rady pomôžeme, napríklad keď idú na dvor. Na krúžku Dúha priateľstva si pripravujeme program, darčeky a prekvapenia. Počas Mesiaca úcty k starším sme vytvorili strom vďaky. Písali sme, za čo sme komu vďační. Keď sme si to čítali, niektoré tety si aj poplakali. Jedna nás chytila za ruku a povedala: „Ďakujem, že ste prišli.“ Vtedy sme pochopili, že aj malé slová dokážu veľa. V marci sme spolu čítali knihy z detstva a vyrobili sme spoločnú záložku. Počas Fašiangov sme spievali piesne a rozprávali sa o zvykoch. Tety nám ukázali, ako si kedysi vyrábali masky. Dnes si ich často kupujeme, ale ony si vedeli všetko urobiť samy. Napríklad Červenú čiapočku – sukňa z červeného krepového papiera, biela zástera a šatka na hlavu. A maska bola hotová. My im prinášame smiech, radosť a energiu. Ony nám dávajú múdrosť, pokoj a láskavosť. Učíme sa jeden od druhého a zistili sme, že si rozumieme, aj keď sme malí a ony staršie. Pani učiteľka nám hovorí, že to, čo teraz dávame druhým, sa nám raz vráti. A my tomu už trochu rozumieme. Tety nám často hovoria, že máme skvelé pani učiteľky, lebo nie každý chce byť medzi staršími ľuďmi. My sme však zistili, že je to krásne. Snažíme sa hovoriť ďakujem za spoločné chvíle, stretnutia aj pohladenia. Stačí úsmev, milé slovo a trochu času – a vznikne veľké priateľstvo.
List napísali a skutok vykonali v šk. roku 2025/2026, žiačky 3. triedy, Spojená základná škola, Školská 279/35, Nemecká

