Hlasovanie sa už skončilo
Volám sa Zuzka a mám troch súrodencov. Všetci štyria sa venujeme hudbe a láka nás čaro pódia. Napriek tomu, že môj brat je veľmi talentovaný, má to z nás určite najťažšie.
Brat Tomáš má 19 rokov. Keď bol malý, diagnostikovali mu autizmus. Neskôr k tomu pribudla aj dyslexia a epilepsia. Preto moja pomoc nie je jednorazová, ale trvá už niekoľko rokov. Určite však viem, že vlastne pomáham dvom ľuďom: sebe a môjmu bratovi.
Tomáš študuje na konzervatóriu v Prešove hru na saxofóne a popritom má ďalší odbor – hru na klarinete. Okrem všetkých
povinností, ktoré má v škole, hrá aj v jazzovej kapele, čo ho veľmi baví.
Má veľmi rád svojich spolužiakov a učiteľov, pretože sa mu snažia
pomôcť, aby mohol rozvíjať svoje nadanie. No učenie je preňho veľmi
náročné. Preto sa mu všetci snažíme pomáhať. Ako každý, aj on sa
musí učiť všetky predmety, ktoré v škole majú. Aj keď má isté úľavy,
zvládnuť musí toho dosť veľa.
Tomáš najviac nezvláda angličtinu. Keďže tento jazyk neovláda ani moja mamka, ktorá sa s ním učí a chodí s ním do školy, snažím sa mu
v tomto pomôcť čo najviac ja. Vysvetľujem mu úlohy, opakujem s ním učivo, ktoré preberali v škole. Je to veľmi ťažké vysvetliť mu niektoré veci, ale chce to len trpezlivosť. Veľmi mi pomáha aj moja pani učiteľka
angličtiny, ktorá mi vždy dáva testy, ktoré píšeme v škole, aby som
s Tomášom mohla stále precvičovať.
Tento školský rok bol veľmi náročný – Tomáša sme pripravovali na
maturitné skúšky. Doma sme si všetci „rozdelili“ úlohy. Veľakrát sme
„bojovali“, lebo bol zo seba zúfalý. Na jednej strane veľmi chcel,
na druhej strane sa nedokázal sústrediť. Kým sme prišli na nejaký
systém učenia, trvalo to dlho.
Viete, Tomáš si čoraz viac uvedomuje, že akosi „nezapadá“ do skupiny spolužiakov, že je v mnohom iný a že často nerozumie ich vtipom… Veľmi sa snaží, aby si ho ľudia vážili pre niečo, v čom je dobrý. A on je
naozaj skvelý muzikant. Maturita bola len jednou z možností, aby to mal, ako sa povie, aj na papieri…
Takto sa snažím pomáhať svojmu staršiemu bratovi už niekoľko rokov.
Ale všetka tá snaha stojí za to. Naučila som sa oveľa viac, ako dieťa na základnej škole potrebuje.
Keď sme spolu na pódiu a hráme, vidím, že je naozaj skvelý hudobník a má veľký potlesk a uznanie od všetkých divákov, vtedy cítim hrdosť. A ja mu vždy rada so všetkým pomôžem, ako len budem môcť. Je to predsa môj brat a mám ho rada napriek jeho „inakosti“.
List napísala a skutok vykonala Zuzana Jurčová, v šk. roku 2024/2025, žiačka 8. triedy, ZŠ Wolkerova 10, Bardejov
