Tento detský čin nepatrí do aktuálneho hlasovacieho roka.
Filipko je žiakom ZŠ Andreja Kmeťa v Leviciach. Po „kovidovom“ druhom ročníku sme sa tešili, že aspoň prvý stupeň sa bude môcť vzdelávať prezenčne. No netešili sme sa dlho. Prišiel október, Filipko začal kašľať a pridali sa bolesti bruška… Nasledovali vyšetrenia, operácia a v januári slová, ktoré nikto z nás nechcel počuť. Hodgkinov lymfóm, chemoterapia… Zo dňa na deň sme nastúpili do nemocnice a začali onkoliečbu. Všetko sa zrazu zmenilo. Filipko nemohol chodiť do školy ani medzi ľudí, lebo mal oslabenú imunitu. A prišiel aj o vlásky. Ani šiltovka s Messiho podpisom nepomohla. Bolo to ťažké obdobie. Hoci ho zvládal veľmi statočne, samozrejme, že prišli aj otázky… Mami, prečo ja? Mami, kedy mi narastú vlásky? Mami, kedy budem môcť ísť zase do školy? Otázky, na ktoré nikto nevedel vtedy odpovedať. Filipkovi veľmi chýbali spolužiaci a škola. Nech sa rodič akokoľvek snaží, spoločnosť detí, rovesníkov nič nedokáže nahradiť. A vedel to aj pán učiteľ Ervín Szalma, Filipkov triedny. Po celý čas zostal s nami v kontakte. Cez vyučovanie spolu s deťmi nám cez messenger zavolali do nemocnice. V telefóne sa objavilo 23 usmiatych tváričiek detí a každé z nich chcelo Fifkovi povedať nejaký odkaz. Jeho oči sa rozžiarili od radosti. Po tých mojich sa kotúľali slzy dojatia. Takto nám vždy, keď sa dalo, spríjemňovali chvíle telefonátmi, fotkami a krásnymi pozdravmi. S prichádzajúcou jarou nás to čím ďalej viac ťahalo von. Filipkovi veľmi chýbal aj futbal, ktorý predtým hrával každý deň so spolužiakmi. Pán učiteľ ani tentokrát nezaháľal a vymyslel spoločný futbal na školskom dvore cez telesnú výchovu. Fifkove obavy z čiapky a čo na to deti sa veľmi rýchlo vytratili, keď ho spolužiaci zahrnuli obrázkami, ktoré mu nachystali… Fifo, nech si čím skôr zdravý, už sa na Teba tešíme, prajeme Ti skoré uzdravenie; Fifko, veľmi nám chýbaš!… Bola to plná obálka krásnych detských pozdravov a obrázkov. Dodnes visia v detskej izbe na nástenke. Záver školského roka priniesol aj záver liečby. Veľmi sme sa tešili, ale pre Filipka ešte ťažké dni nekončili. Nové vlásky rástli veľmi veľmi pomaly a v čiapke už bolo teplo. No zo školy prišiel opäť pozdrav, ktorý nám dodával silu a pripomenul Filipkovi, že spolužiaci na neho nezabudli. Tentokrát to bola krásna pesnička aj s videoklipom, ktorú zložila pani učiteľka Renátka Trungelová s deťmi na hodinách hudobnej výchovy a náboženstva. Bolo to ako krásna modlitba za Filipka. Jej slová hovoria za všetko… Náš Fifo, kamarát, takého každý chcel by mať, vždy pomôže, poradí, úsmevom Ťa pohladí. Máš ho rád a vieš, že má rád Teba, takého priateľa nik si len tak nedá… Nech Ťa anjel stráži, prosí trieda celá, už by Ťa tu, Fifo, pri nezbedách chcela. Pieseň pre Fifa – Máme sa radi a myslíme na svojich kamarátov je prezentovaná na You Tube. Pocity a dojatie z nej sa slovami opísať nedajú. Takéto čosi dokáže urobiť len ten, kto má naozaj rád. Ďakujeme, deti. Ďakujeme, pán učiteľ Ervín. Ďakujeme, Renátka. Ich prosba bola vyslyšaná. Fifko je zdravý a je opäť v škole. Každému dieťaťu na svete prajeme hlavne, aby bolo zdravé, šťastné a malo okolo seba takých spolužiakov a učiteľov ako náš Filipko.
List napísala Mgr. Marianna Sedliaková – pedagogička a Filipkova mama, skutok vykonal kolektív žiakov, v šk. roku 2021/2022, žiaci 3. A triedy, ZŠ Andreja Kmeťa, M. R. Štefánika 34, Levice
