Hlasovanie sa už skončilo
Bol to taký obyčajný deň ako každý iný. Trochu nuda, trochu srandy… Šli sme sa s kamarátkou prejsť. My, rómske dievčatá, sa rady smejeme a na svet väčšinou pozeráme s úsmevom. Zrazu sme však videli chlapa, ktorý sedel neďaleko nášho domu, pri ceste. Prihovorili sme sa mu. Pýtal peniaze, bol slabo oblečený a pomerne dosť opustený. Dali sme mu drobné, čo sme mali vo vreckách a mysleli sme si, že aspoň takto sme mu pomohli. Ale on tam bol ešte týždeň. Bol bezdomovec, nemal kam ísť. Chodili sme sa s ním rozprávať, aj sme mu doniesli jedlo, no bolo nám ho ľúto. Rozmýšľali sme, čo spraviť. Zavolali sme policajtov, aby sme mu pomohli. Mysleli sme, že spolu vymyslíme, ako mu pomôcť. A veru sme sa nemýlili. Prišli, vypočuli si jeho smutný príbeh a umiestnili ho do zariadenia, kde sa oňho postarali a nebola mu viac zima, ani nebol hladný. A my máme doteraz dobrý pocit na duši.
List napísala a skutok vykonala Diana Červeňáková s kamarátkami, v šk. roku 2022/202, žiačka 6. triedy, ZŠ Za vodou 14, Stará Ľubovňa
