Hlasovanie sa už skončilo
Keď sa začala vojna na Ukrajine, aj v našej škole sa spustila dobrosrdečná lavína pomoci. Naše deti a rodičia im pomáhali rôzne – darovali svoje oblečenie, obuv, delili sa o školské pomôcky, piekli pre ne koláčiky, nosili jedlo. Dvom spolužiakom, ktorí pribudli do 5. A, venovali svoj čas a podporu. Tak pekne, prirodzene. Potom jeden deň zrazu ostali deti, ktoré chodia na krúžok mladých reportérov, dlhšie v škole a zistili niečo, čo nevedeli – že našu triedu, vždy, keď odídu, upratuje pani Svitlana z Ukrajiny, ktorá tiež so svojimi vnúčatami ušla pred vojnou a hoci „má školy“ a na Ukrajine bola zamestnaná úplne inak, tu na Slovensku je tou, ktorá sa stará o našu triedu a zarába si tak, aby mohla dopriať vnúčatám jedlo a škôlku a školu. To ich prekvapilo. Na triednickej hodine to povedali ostatným a rozhodli sa, že budú každý deň čo najlepšie upratovať svoju triedu, aby p. Svitlana mala menej práce a viac času pre svoju vnučku. A tak deň čo deň po skončení, najmä pár dievčat, Hanka, Zuzky, Simonka, Monika, Bela a Natálka, ale aj Vilko, Ferko, Matej a Edko, brali do ruky metlu, handry, lopatku a upratovali a čistili. A keď mala prísť Veľká noc, začali študovať, ako sa taká Veľká noc oslavuje na Ukrajine. Všetko sa naučili a pripravili pre pani Svitlanu prekvapenie. Napísali na obe tabule po ukrajinsky veľké blahoželanie, vyčistili a vyzdobili triedu a pripravili darček za peniaze, ktoré medzi sebou vyzbierali. Boli tam drobnosti –sladkosti, ale aj darček pre vnučku p. Svitlany a malá hotovosť. Vložili to všetko do darčekovej taštičky a spolu so želaním krásnych sviatkov nechali v deň odchodu na veľkonočné prázdniny v triede. Keď potom prišla pani upratovačka, mala som to šťastie, že som ju stretla, keď som odchádzala zo zborovne okolo triedy. Stála tam uprostred tej nádhery, čítala si želania v jej rodnom jazyku a po tvári jej tiekli slzy dojatia. Tíško som odišla, tak, aby ma nezbadala. Po Veľkej noci sa všetci vrátili do čistej, upratanej triedy a pani Svitlana im všetkým prišla poďakovať. A hoci sa potom u nás upratovačka vymenila (lebo príbehy ľudí utekajúcich pred vojnou sú rôzne a ona u nás bola „na okamih“), ten okamih dobrosrdečnosti detí ostal ako súčasť našej triedy. Rozhovor o tom, že nemusíme rozumieť reči človeka na to, aby sme mu dokázali pomôcť a potešiť ho, bol pre mňa ako ich triednu učiteľku veľmi silný. Potvrdilo sa nám, že dôležité nie sú „reči“, ale činy. No prihovoriť sa niekomu jeho jazykom a jeho tradíciami, bolo od detí naozaj skvelým dobrým činom.
List napísala Ľubica Noščáková – pedagogička, skutok vykonal kolektív detí, v šk. roku 2021/2022, žiaci 5. triedy, CZŠ Narnia, Beňadická 38, Bratislava
